Odhad času smrti z rektálnej teploty: Henssgeho nomogram v praxi

Prečo teplota a prečo nie lineárne pravidlo

Telo po smrti nechladne rovnomerne. Najprv nasleduje teplotné plató, počas ktorého jadro takmer nechladne (rádovo 0,5 až 3 hodiny), potom exponenciálny pokles, ktorý sa spomaľuje, ako sa teplota tela blíži teplote okolia. Staré lineárne pravidlo (Glaister a Rentoul: 0,83 °C za hodinu z 36,9 °C) tento priebeh nepozná. V plató aj v neskorej fáze čas smrti podhodnocuje, pri rýchlom chladnutí ho nadhodnocuje a chyba býva rádovo ± 3 až 4 hodiny aj za priaznivých podmienok.

Model Marshalla a Hoara a Henssgeho nomogram

Henssge (1988) vychádzal z dvojexponenciálneho modelu chladnutia, ktorý opísali Marshall a Hoare (1962). Základom je pomer Q = (T_r − T_a) / (T₀ − T_a), kde T_r je rektálna teplota, T_a teplota okolia a T₀ teplota jadra v čase smrti (štandardne 37,2 °C). Rýchlosť chladnutia určuje konštanta B, ktorá závisí od telesnej hmotnosti M a korekčného faktora f: B = −1,2815 · (f · M)^−0,625 + 0,0284.

Pre okolie do 23,2 °C platí Q = 1,25 · e^Bt − 0,25 · e^5Bt, pre okolie od 23,3 °C Q = 1,11 · e^Bt − 0,11 · e^10Bt. Rovnica nemá uzavreté riešenie pre čas t, preto ho nomogram rieši graficky a aplikácie numericky.

Korekčný faktor: najväčší zdroj chyby

Korekčný faktor upravuje efektívnu hmotnosť podľa odevu, prikrývky, vlhkosti a prúdenia vzduchu. Hodnota 1,0 zodpovedá nahému telu alebo jednej tenkej vrstve v bezvetrí. Orientačne: telo vo vode 0,35 až 0,5, premočené telo alebo prúdiaci vzduch 0,7 až 0,75, jedna až dve tenké vrstvy 1,1, hrubší odev 1,3, hrubý odev s prikrývkou 1,8 a silná izolácia perinou 2,4. Pri silnej izolácii závisí faktor aj od hmotnosti (Henssge 1992). Faktor mimo rozsahu 0,35 až 2,8 je signálom, že podmienky treba prehodnotiť.

Aký široký je 95 % interval

Prípustná odchýlka nie je konštanta. Podľa legendy nomogramu (Henssge 1988; Madea 2016) je pri Q nad 0,5 ± 2,8 hodiny. Pri 0,5 ≥ Q nad 0,3 je ± 3,2 hodiny bez korekcie a ± 4,5 hodiny s korekčným faktorom, pri 0,3 ≥ Q nad 0,2 ± 4,5, resp. ± 7 hodín. Výpočet má zmysel len do takzvaného kritického Q: 0,2 pri okolí pod 23,3 °C a 0,5 pri okolí od 23,3 °C. Pod touto hranicou už malá chyba merania teploty vedie k veľkej chybe odhadu (Sauer a spol. 2024).

Interval treba brať ako orientačný. Validácia kombinovanej metódy Henssgeho a Madeu na 76 zosnulých so známym časom smrti (Heinrich a spol. 2025) našla skutočný čas smrti v 95 % intervale len v 37 % prípadov: pri telách uložených pred meraním v chlade v 27 %, pri telách v teple v 62 %. Teplotný odhad má preto zmysel kombinovať s ďalšími znakmi, ako sú posmrtné škvrny, stuhnutosť a ďalšie metódy kombinovaného prístupu (Henssge, Madea a Gallenkemper 1988).

Kedy výsledok neplatí

• Teplota okolia nebola stála (telo premiestnené, otvorené okno, kúrenie, manipulácia s miestom činu). Otvorené okno môže malú miestnosť v zime ochladiť o niekoľko stupňov a návrat k pôvodnej teplote trvá až trojnásobok času, počas ktorého bolo otvorené (Sauer a spol. 2024).
• Telo leží vo vode alebo bolo premočené a podmienky sa menili.
• Horúčka alebo hypotermia pred smrťou: počiatočná teplota nie je 37,2 °C.
• Meranie v plató (Q nad 0,9) alebo pod kritickým Q (0,2, v teplom okolí 0,5).

Ako to rieši 4n6 Tools

Nástroj Henssge v aplikácii 4n6 Tools pomáha vybrať korekčný faktor podľa odevu a prostredia, rieši rovnicu numericky, uvádza interval podľa pásma Q a pri neoverených podmienkach (teplé okolie s nízkym Q, plató, extrémny faktor) zobrazí varovanie. Od zadaného času merania dopočíta dátum a čas smrti a výsledok spolu s citáciami vloží do zápisnice prípadu. Glaisterovo pravidlo je k dispozícii len na porovnanie.